majah72

Môj otec musí ísť na vyšetrenie k urológovi. Ťažká dilema: že on tam nechce ísť a nepôjde a všetko ho prejde samé. Ale pekne pôjdeš môj milý, ja ťa tam odveziem. Nechcem, aby niekto zavesil na net video, ako  postarší pán na preplnenej križovatke vyskočí z auta, beží k najbližšiemu kríku, kde v konečnej fáze poburuje verejnosť.

Operatívne volám do ambulancie, dostávam časenku aj poplatok za prednostné vybavenie a na zlatom tanieri to predkladám môjmu stvoriteľovi. S blížiacou sa hodinou otcova nervozita stúpa. Chápem. Pamätám si, ako moji kolegovia po hromadnej lekárskej preventívnej prehliadke, ktorú nám hradila firma, ešte týždeň do detailov preberali ako a do ktorého otvoru im urológ čo zaviedol a kde im čo prehmatal (To by chcelo prežiť prehliadku u gynekológa, páni tvorstva!).

Pred ambulanciou podržím dvere babičke, skoro rozprávkovej, čo vchádza pred nami. Fascinuje ma. Úžasný štýl dámy 50-tych rokov minulého storočia. Biely čipkovaný golierik, v jednej ruke kabelka, v druhej barlička, super vlnitý účes s modrým nádychom (rozmýšľam pod tlakom akého násilia by som si ja dala modrý preliv). Otec za mnou pomaly podupkáva. Neboj oci, tvoja vytúžená miestnosť je blízko. V čakárni dvaja chlapíci, babička a my. Otec podupáva už vo vyššom rytme. Žmolím časenku, dvere sa otvoria, sestrička volá otcovo meno. Rozžiaria sa mu oči, za jej chrbtom zázračné písmenká WC. Otec vykročí a .... zrazu mu tri štvrtiny dverí zahatá jeden z chlapíkov. Vykrikuje  - prečo má on čakať, keď tu bol pred nami a blaaaaa.  „Tak to teda nie, skríkne moje vnútorné JA, môjho otca nikto u urológa špiniť nebude! Pekne mu to natri, kričí JA ďalej a časenku aj s poplatkom mu oplieskaj o čelo! Ty si svoju rodinu ubrániš, tu, priamo v čakárni !!!!!“. Nahadzujem tvrdý pohľad, otváram ústa, všetko behom sekundy a.......babička vedľa mňa vyskočí, barličku namieri na chlapíka, až sa zľaknem, že ten gumový štupeľ vystrelí a tresne mu medzi oči (síce, pri babičkinej výške asi nižšie ako sú tie oči), a že :   „Vy jeden taký a taký, nevidíte že ten mladý pán, to akože môj otec, je na kraji síl (chúďa, keby vedela aké sily ho a kde práve tlačia).“ Chlapík zmrzne, sadne si, asi je v šoku. Ja tiež zmrznem, tiež v šoku. Sestrička sa usmieva. Môjho otca nič nezaujíma. V tom momente mu nezabráni prešmyknúť sa cez tú štvrtinu dverí k „wecku“ ani horská gorila. Babička sa ku mne otáča a  zahlási: „Víte slečínka, ja ked sa nazúúúrim, aj andela do riti kopnem“. Ďakujem babi.

A má pravdu, slečinky. Keď nevedia byť zdvorilí, tak im nakopme prdele.............andelom :-).